kekeška

Aj 3 dni, môžu niekomu zmeniť život...

Niekedy človek potrebuje nakopnúť...ale v prenesenom slova zmysle. Potrebuje nejakú duchovnú injekciu, ktorá by ho postavila na nohy a tak to bolo aj v mojom prípade.

Keď som sa dozvedela, že sa už šiesty rok bude konať Fórum mladých, nepozastavila som sa nad tým nejako bližšie. Jednoducho som to nechala niekde hlboko v podvedomí, až kým ma moja kamarátka neprinútila sa zapísať. Netušila som o čo tu vlastne ide. Ešte ani v deň odchodu som nemala šajnu, čo tam vlastne budem robiť. Tušila som, že tam budem rozprávať o problémoch mladých viesť pravý kresťanský život v dnešnej spoločnosti, ale to bolo málo. A predsa, som šla.

Celé stretnutie sa začalo 31.12. svätou omšou v kostole Sv. Jána Krstiteľa v Košiciach, kde svätú omšu celebroval arcibiskup- metropolita Mons. Alojz Tkáč. Tak to bolo pre mňa veľkým prekvapením a hlavne preto, lebo som čítala na tej svätej omši čítanie J.

Keď sa mi dostal do rúk program, bola som veľmi prekvapená. Taký nabitý program s naplánovanou každou minútou som ešte nezažila. Hneď večer sme mali prvú debatu o Duchu pravdy. Musím sa priznať, že som nevedela čo tam budem hovoriť a nikoho som vo svojej skupinke nepoznala. Keď som vošla do triedy, kde sme mali byť, doslova ma odzbrojili svojou prívetivosťou. Každý bol nabitý energiou, optimizmom a akousi tajomnou silou. Hneď sme sa rozkecali a musím prezradiť, že sme nestihli odpovedať na všetky otázky, ktoré nám boli dané. Každý z nás cítil, že všetko, čo tu bude povedané, je dôležité a záleží nad tým. Bolo zaujímavé pozorovať, že v každej farnosti ide o to isté. Ako zaujať mladých a priviesť ich bližšie k Bohu.

Večer sa pomaly končil a po záverečnej modlitbe, ktorú viedol p.k. Sepeši, sme sa všetci ponáhľali do svojich spacákov. Ach, to bol pocit, konečne ležať v teple s kamoškami po boku. Alenám sa spať nechcelo. Toľko zážitkov nemôžete len tak nechať niekde vzadu v mysli. Dlho som premýšľala a oči sa mi podarilo zavrieť až o jednej ráno.

Prišla sobota a o 6.45 sa z rozhlasov ozval budíček...človek by povedal, že ho nechajú sa vyspať J. Ten deň sa nedá opísať. Bohužiaľ, som nedostala v redakcii toľko miesta. Čo však o ňom môžem povedať je, že sme každý išli na 100%. Bolo toho veľa a trebalo to stihnúť v krátkom čase. Zo všetkého spomeniem  svätoondrejskú omšu v chráme sv. Alžbety, workshopy a kopu srandy. To najlepšie si pre vás však nechávam až nakoniec...

Keď som sa dozvedela, že bude prednáška, povedala som si: „Super! Aspoň sa konečne vyspím.“ Hneď nato, som však zbadala v škole Peťa Liptáka a vedela som, že tak ľahko asi nezaspím, teda lepšie povedané, aj keby som chcela, tak sa mi to nepodarí. Moja radosť sa však zväčšila, keď som ho počula rozprávať. Ten človek má neskutočný dar od Boha. Hovoril o Duchu Svätom a aj keď som už túto prednášku raz od neho počula, visela som mu na perách. Hneď po Peťovi k nám prehovoril o. Martin Harčár. Stačila jedna veta a už som si ho obľúbila. Viete, neboli to len slová. Z neho vyžarovalo niečo, vďaka čomu ste mu verili a každé slovo sa vám vrylo do duše. Aj o. Martin hovoril o Duchu Svätom a potom prišla tá vytúžená chvíľa, o ktorej som sa ani neodvažovala snívať. Namiesto spoločnej adorácie boli Modlitby chvál a Modlitby príhovoru. Neviem koľko z Vás už o nich počulo, ale lepšie je opýtať s, koľkí z Vás ich už zažili. Je ťažké o tom hovoriť. Povedzme to tak, že o. Martin sa modlil za nás, aby sme mali silu vrátiť sa do našich farností a s Bohom zmeniť túto diecézu. Väčšina z nás bola aj na Modlitby príhovoru, kde sa za nás modlili animátori, aby sme dostali dary, ktoré nám pomôžu pri evanjelizácii.

Ten večer si zapamätám so konca svojho života. A nie sú to len slová. To, čo som tam zažila sa nedá opísať. Ak ste sa dívali srdcom, videli ste veľké veci. Tá atmosféra a tie zázraky, čo sa diali tam sú neopísateľné. Dlho do noci sme sa zhovárali s kamrátkami a rozprávali sa čo ďalej. Tým večerom sa začalo niečo nové.

Ďalší deň bol rovnako plný ako predchádzajúce dva a bol skôr o lúčení. Museli sme dať zbohom mnohým novým ľuďom, ktorí vstúpili do nášho života a rozlúčiť sa s našimi animátormi. To dopoludnie zbehlo veľmi rýchlo a prišiel čas záverečnej omše, ktorú celebroval košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik. Jeho slová boli povzbudením pre všetkých. V ten deň sme boli vymenovaní za nových apoštolov a vyslaní späť do naších domovov, aby sme evanjelizvali každý vo svojej farnosti.

Je koniec. Tri dni zbehli ako voda. „Niečo sa končí a niečo sa začína...“, tak sa to spieva v jednej piesni a tak je to aj v reálnom živote. Skončilo sa fórum, ktoré sa pre mňa stalo medzníkov v mojom živote. Je tu nové obdobie a ja mám veľa plánov. Spolu s mojimi kamarátkami sme sa rozhodli rozbehnúť jednu akciu, o ktorej sa už v blízkej dobe dozviete viac. Viem, že toho musím veľa urobiť, lebo mám poslanie a viem, že to zvládnem, lebo v tom nie som sama ;-)