kekeška

Komercia vianočných sviatkov

Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci!

Vybrala som si túto tému, možno preto, že k nej nepotrebujem údaje, grafy a tabuľky. Rozumie jej každý z nás a všetci sa s ňou stretávame rok čo rok, a preto na ňu máme všetci svoj názor. Opäť prichádzajú Vianoce a ja znovu vidím vysvietené mesto, krásne ozdoby, koledy, ktoré znejú zo všetkých strán, darčeky, spiacich Santa Clausov vo výkladoch a teším sa. Usmievam sa, lebo viem, že prichádzajú jedny z najkrajších sviatkov v roku. Teším sa keď napadne sneh a všetko to dozdobí bielymi čiapočkami na obchodoch a chodníkoch. Len jedno mi tu chýba. Vidieť aj úsmevy na tvárach ostatných. Kam sa vytratili?

Dnešným sviatkom niečo chýba, teda nie tým sviatkom. Ale my ich berieme úplne inak. Poviem vám, ako to vnímam ja, keď sa poobzerám okolo seba.

Už koncom októbra nám domov prišiel leták s hračkami od Dráčika. Veď treba zarábať čo najskôr. V nákupných domoch odložili do skladu tekvice z Halloweenu a vytiahli snehové vločky, gule, lamety a začali vyzdobovať. Postavili nejakého dedka oblečeného do červeného do dverí, ktorý kričí: Hohohó. Veď treba predať ešte toľko tovaru. Hodíme nejakú akciu, typu: Luxusné výrobky pre všetkých. Veď sú sviatky, každý si chce dovoliť niečo viac ako počas roku. Najkrajšie je poslať ľudí s krabičkami v rukách, ktorí vám ponúkajú anjelikov, ktorých vyrobili deti s autizmom. Veď treba zapôsobiť na city. Niekto už vytiahne peňaženku. A prečo by nemali byť obchody otvorené aj 25.12.? Veď ľudia to chcú a pre obchodníkov je to nesmierne výnosné. Koľko ľudí ešte na niečo zabudlo a narýchlo potrebujú dokúpiť darčeky?

Všade je len stres, každý sa ponáhľa, ľudia sa tlačia, búchajú do seba s košíkmi a bijú sa o posledného kapra. Kričia po sebe, lebo oni majú právo na ten zvyšný stromček. V dlhých radoch pred pokladňami si šomrú popod nos čo všetko im ešte treba stihnúť a ako málo majú času. Doma treba vyprať záclony, povysávať celý byt, napiecť koláče, vyzdobiť byt, ozdobiť stromček a najlepšie by bolo, ak by mal aspoň o 5 cm viac ako ten susedkin, alebo aby boli na oknách ozdoby také veľké, aby ich videli aj susedia od naproti. Veď sa treba ukázať, že na to máme.

Všetko sa točí okolo materiálnych vecí, všetko musí byť najkrajšie a najlepšie, aby si ostatní mysleli, že sme šťastní. Byt je krásny, uprataný, ale čo naše vnútro? To je už ťažšie. To je náročné, upratať si aj v duši.

Vianoce by mali byť sviatkami pokoja a lásky, nie stresu a nevraživosti. A kde sa vytratila duchovná stránka Vianoc? Azda to nie sú sviatky, keď oslavujeme príchod Ježiša Krista? Nie, na to sa dnes už nemyslí. Je to nemodrené.

Áno, nie všetci sú veriaci, ale predsa len vianočné sviatky by mali byť o tom, že sa celá rodina stretne aspoň v tieto dni. Deti, ktoré sa rozutekali do sveta sa vracajú k svojej rodine, je čas oddýchnuť si, zamyslieť sa nad tým ako sme ten rok prežili. Započúvať sa a odhaliť to tajomstvo, čaro. Nakupovať darčeky nie s tým pocitom, že ešte ich musím kúpiť 10, ale s tým, že idem potešiť milovanú osobu. Prispieť na charitu, nie preto, že sa to patrí a môžem si odškrtnúť ďalšie políčko vo svojom zozname podarených sviatkov, ale preto, že viem, že niekto také krásne sviatky nemôže mať. Možno kvôli zdraviu a možno kvôli nedostatku peňazí. Nezaložiť si na tvár masku falošnej lásky, pokrytectva. Ak niekomu prajem šťastné sviatky, tak by som mu ich mala priať zo srdca. Je pokrytectvom popriať niekomu veľa zdravia a šťastia s úsmevom na tvári, ak som s tým človekom pohádaný. Možno postačí úsmev a niekomu tým skrášlime sviatky. Ako sa píše v jednej múdrej knihe: "Oči sú slepé. Treba hľadať srdcom."

Ja viem, možno si niektorí hovoria, kedy už skončí? A možno sa niekto aspoň na sekundu zamyslí nad svojim ponímaním Vianočných sviatkov a o to mi šlo.

Ďakujem za Vašu pozornosť.